Žijeme s vlčákem

[borislav]

K tej tenkej hranici a rešpektovania sa medzi pánom a psom a tzv. záujmu o zanechaný signál, chlapskej súdržnosti a pod.:

Pri prechádzkach často narazíme na tzv. psie SMS.ky, alebo pokiaľ je aj farebná, tak tomu hovoríme MMS-ka. Skrátka značka hárajúcej sa feny, líšky a pod. Nechávam psa, nech si zoberie z odkazu, čo je pre neho prijateľné. Keď však väčšinu času behá s ňufákom pri zemi, olizuje značky a slintá a mne to už lezie na nervy, tak jednoducho pristúpim značku nohou alebo pokiaľ sme sami, tak ju prekryjem svojou pachovou mokrou stopou. Pes si na to zvykol, berie to ako že mám záujem o stopu a autorku ja aj keď sebakriticky uznávam, nie som na 100% alfou v našej svorke. Ale vo vetve samčej som si ju dokázal zatiaľ obhájiť.
Problémy začali s narastajúcu sebadôverou a záujmom vlčiaka aj o dvojnohé tvory opačného pohlavia, kedy na diaľku a perfektne odhadne, v akej fáze sa približujúca osoba nachádza.
Na zasmiatie, alebo poučenie:
Skoro v centre mesta sme prichádzali k prechodu pre chodcov, svietila červená, Zostal som stáť asi 1 m za cca 30 ročnou mladou pani. Môj kamarát poslušne sadol nohe, ale nenápadne asi trikrát udrel ňufákom po mojom stehne. Na moju škodu som tomu nevenoval pozornosť. Zrazu sa postavil, a ňufákom ťukol do zadnej časti tela tej pani. Ona sa otočila, zazrela na mňa a na psa sa usmiala – áááá aký si ty len pekný havinko..... Skrátka dala najavo, kto je pre ňu alfou. Mne to ešte stále nezaplo, o čo ide, lebo som mykol vôdzkou aby pes si znova sadol k mojej nohe. Chvíľu napäto čakal, potom sa postavil a slabučko ju prednými zúbkami, pred ktorými aj blchy utekajú, uštipol do zadnej časti tela. Pani sa na mňa oborila, ale krásnemu psíčkovi znovu ukázala pekné zúbky a široký úsmev. Už mi to bolo konečne jasné, tak som sa snažil dostať psa k nohe. On keďže ja som o opačnú alfu „ jasne nejavil záujem“ a opačná alfa dala jasne najavo svoje sympatie k vlčiakovi, cítil sa na koni a rafol ma po ruke. Nie silno, ale ako prehrešok voči svojej alfe to bolo viac ako odvážne. Napätie sa stupňovalo, až som musel pristúpiť k ráznemu a dovtedy zatracovanému riešeniu, dostať vlčiaka na lopatky, ako sa na správnu alfu patrí. Keď sa mi to za zúrivého vrčania a iných zvukoch na obidvoch stranách konečne podarilo, zostávalo ho už len chvíľu podržať až sa uvoľní, oborila sa na mňa dotyčná pani a kabelkou ma udrela po hlave, čo vraj to úbohé zviera týram. Vlčiak znova ožil lebo cítil svoju príležitosť a podporu druhej strany. Našťastie som sa ešte stále na kolenách druhej rane kabelkou vyhol, tá však plnou silou udrela vlčiaka do nosa. Ten prekvapením stuhol, zaskučal, obidvaja sme vyskočili na nohy a utekali od zúrivej alfy preč. Tak ako sa v správnej vlčej rodine patrí. Keď alfa nechce alebo nevie čo chce, treba od nej čo najďalej.
Do mesta už chodíme oveľa zriedkavejšie, určite to neprispelo ani mojej povesti a ani plemenu ako takému. A aj keď viem, že na tom mieste sú priemyselné kamery, nemal som odvahu ísť si vypýtať kópiu záznamu.
Odvtedy je s dvojnohými alfami viacmenej pokoj, ale spýtavé vlčie pohľady, keď ich stretneme neprestávajú.
Nenašiel som ešte spôsob, ako mu vysvetliť, že medzi nami dvojnohými a zvlášť ženatými to funguje inak.

Michal

[Evelin]

Ahoj Michal,

zaujímavý príbeh, tiež by ma to teda vobec nenapadlo .. Ale inteligentný je, potvora jedna

[borislav]

Originally Posted by Evelin

Ale inteligentný je, potvora jedna

Tak tento druh "inteligencie" by som bral aj ja
Michal